Basnicky.sk

Prišla som domov, a až ma jazyk bolí -nie od bozkávania, bohužiaľ- od toľkého rozprávania.... a teraz žiadne nápady. Fúha, aká som celá horúca!Aj koleno mám celé fialové, okolo mňa je poriadny svinčík. Je pol štvrtej, mala by som sa už začať učiť. Ale ja nie! Ja môj drahocenný čas obetujem sedeniu pred počítačom- bez internetu, mám zákaz- a pozerám na bielu plochu, kde by sa tak krásne vynímali tie čierne poprekrúcané, ohnuté, prehnuté, prepletené, popletené (už zase preháňam) čierne malé znaky, o ktoré sa s nami podelil nejaký múdry človek za dávnych čias, keď sa ešte voda sypala a piesok lial. Želám si, aby ich bolo veľa, veľa, veľa... Tu som si spomenula na môjho brata, ktorý je strašne pažravý. Nieže by to súviselo s článkom, ale chcem povedať, že ide hlavne na mlieko. No, on je ako taká osa, až na to, že nejde na med ale na- mlieko. A jkeď ho nemám veľmi v láske-teda brata, mlieko sa dá zniesť- ľutujem ho (brata). Nemá dostatok železa, mlieko zabraňuje jeho prísunu a ten chudák ho pije každý deň. Včera som mu to chcela povedať, ale potom do mňa hodil vankúš, ja doňho perinu a už to išlo.... zbombardoval mi celú izbu! Nieže celú, časť z nej už predtým spracovali záhadní škriatkovia, ktorí sem v noci „každonočne“, 24hodím denne, sedem dní v týždni... (rexona) chodia a robia mi tu bordel. Neviem prečo, ja som im nič zlé nespravila! Ale nechcem hovoriť o škriatkoch a mojom bratovi. Nemám na tých parch@ntov náladu, možno nabudúce...
Ale keď mňa napadajú len také sprostosti! (viď Riadky vyššie) Ja tu mrhám drahocenným časom a múza sa zastavila na „kávičke“. Našla si niekoho iného, či čo?! Ó bože, asi ma nechala... čo ak až do konca života zostanem na ocot?! Čo už, keď už...Vidím to tak, že dnes nepríde. Špina jedna! Tak ona sa môže fľákať, ale čo ja?! Ja tu sedím za stolom, ktoý sa prelamuje školskými pomôckami - svojou arómov na sto kilometrov odháňajú akékoľvek školopovinné indivíduum - a učím sa! Nasilu a z donútenia! Keď to takto pôjde ďalej, múza sa na mňa vykašle, lebo s ňou nebude mať kto chodiť von a tak si nájde iných kamarátov a viac sa s o mnou nebude hraaať...
Konieckoncov, neviem či je v mojom prípade reálne rozprávať sa o „mojej“ múze. Múza sa začína na M a podľa mňa by preto mala byť odvodená zo slova mozog alebo um... čiže ak múza býva v mozgu, no, ja neviem, či by sa do toho môjho zmestila... Možno aj hej, ale nesedelo by sa jej nepohodlne? No, neviem ako vy, ale ja to filozofanie prenechám radšej niekomu, kto to slovo na M určite má.